nothing lasts forever. not even love.

26. january 2012 at 18:40 | mae* |  Journal
Vždycky mám nutkání napsat nějaký alespoň trošku smysluplný článek, ale nakonec ho stejně smažu. Vždycky se najde něco, co mě vyruší nebo jednoduše ztratím náladu. Ale dneska ho dopíšu dokonce. Musím. I když nebude ani trochu smysluhumorný ani záživný, přesto ho píši. Mám toho tolik na srdci. Už to nemůžu déle držet v sobě.
Mám malér. Ne tak do slova, ale mám. Už v tom zase lítám. Zase jsem úplně mimo. Stačí jedna jediná věc, slovo, věta, píseň, která mi ho připomene, nebo třeba jen zmínka o jeho jméně a už jsem zase tam, kde jsem byla. V prdeli. A to doslova. Rozbulím se nad každou písničkou, kterou mám s ním nějak spojenou - a že jich je. Když si vzpomenu, jaké to bylo.. jak zatraceně krasné to všechno bylo. Nikdy nezapomenu na ten den, na tu chvíli, tesně pár minut před Silvestrem, kdy mi oznámil, jak mě má rád. Teď ale přemýšlím nad tím, proč se to všechno stalo? Proč jsem se zrovna já musela opět zatraceně špatně zamilovat?! Jsem tak strašně naivní. Tak, že vůbec věřím na lásku..
Odmítáme ty co nás milují, a milujeme ty co nás odmítají.
Citát - to je přesně můj případ. Ale pochopte, nemůžu přestat myslet na někoho, který zasáhl do mého života, natož milovat někoho dalšího, koho beru za kamaráda, jen za kamaráda. Já za to nemůžu. Omlouvám se, ale já svým citům prostě neporučím. Ani nevíte, jak moc bych si přála je dokázat ovlivnit, ale jak? Jak zatraceně?!
 


Poll

Are you here?

Yes.

Comments

1 Caty! Caty! | Web | 26. january 2012 at 19:48 | React

Jojo, taky si myslím :)
Nevím, co na ti na to mám napsat :( Moc mě mrzí to, jak se cítíš.. Snad jen to, že to bude zase dobré a ty se budeš mít líp. Doufám, že to je pravda ;)

2 Očkofil* Očkofil* | Web | 26. january 2012 at 21:34 | React

City neovplyvníš, city sa totiž ovplyvniť nedajú. Niečo podobné ako píšeš v článku už som si raz prežila. Teda, dvakrát. Nič príjemné samozrejme. Netuším ako som sa z toho dostala. Teda v tom prvom prípade ma to až tak nežralo, ale bola som smutná iným spôsobom čo sa mi ešte nestalo, bolo to divné. V tom druhom prípade to bolo o dosť horšie (predstav si že ti po polroku frajer povie že ide na školu kamsi preč ďaleko a takmer vôbec ho neuvidíš, navyše to vedel od úplného začiatku - potom sa to ešte ťahalo a presne na rok a tri mesiace to skončil. ale myslím že som ho nejako donútila, lebo som to už nezvládala a začala som sa hádať keď ma naštvalo čo mi dokáže napísať). O to viac ma to štvalo že som si za to istou časťou mohla aj sama. Približne polroka som sa zožierala, lutovala som sa, úplne som sa prestala o seba starať - bolo mi jedno čo mám na sebe, nenamalovaná, nijaká... Proste bez šance na nejaký ďalší normálny vzťah. Za toho polroka som toho chalana videla iba 2x. Docela málo. On ma najprv presviedčal aby som si našla niekoho iného - ja som samozrejme nechcela. Viem že ty si asi iný prípad, aj keď z článku toho moc rozlúštiť neviem, a nechcem napísať niečo čo by ťa zase rozcitlivelo, pretože viem aké to je keď ťa dokáže rozcitlivieť slovo, spomienka, hocijaký malý najprv nepodstatný detail. Potom som sa snažila na to nemyslieť, viac menej som naňho skoro zabudla.
Po polroku, na silvestra som šla so sestrou k jej frajerovi. Jej frajer tam mal aj bratranca. Dostala som varovanie, že využíva baby a niečo v tom zmysle. Bolo mi to jedno, lebo už som ho raz predtým videla a áno, bol mrte pekný a chápem prečo to asi robil. Ale vôbec mi nešlo do hlavy, prečo by o mňa mohol mať záujem, vyzerala som katastrofálne. A to je myslím si úplne maximálne stály stav :D Nie, nie som velmi sebavedomá. Ten chalan sa mi celý večer venoval. Nechápem prečo. Potom som pochopila. Ale  áno, mám svoju dávku naivity, ktorá presahuje normálne rozmery, ale až taká blbá som nebola, aby využil aj mňa a aby som bola len ďalšia v poradí. Pozri týmto debilným mrte dlhým nezmyselným komentárom som ti chcela vysvetliť, že je úplne zbytočné sa trápiť, pretože sa nebudeme trápiť navždy. Raz určite príde niekto, kto bude pravý. Aj keď si myslím, že nikto "pravý" neexistuje, len je to niekto s kým si rozumieme viacej ako s ostatnými a milujeme ho aj cez jeho chyby a on tiež. To už ale idem strašne hlboko. Vždy sa ma dotkne keď natrafím na blog, kde je článok a lá zlomené srdce, pretože to je len rana a tá sa zahojí. Chápeš? :) Viem že je to ťažké, len naňho a nato skús nemyslieť. A hlavne nikdy nebuď sama, lebo ťa to zožere ako mňa. Vážne. Keď sa nenecháme zožrať, budeme happy. Ja som happy už rok a 25 dní a nič lepšie ma ani nemohlo stretnúť. A nie, nehovor si, že teba nikto taký nestretne, šanca je vždy a nádej umiera posledná, ako sa hovorí. :) Vela šťastia :)

3 Očkofil* Očkofil* | Web | 26. january 2012 at 21:34 | React

Ou, do prdele, ja som nemyslela že to bude až takto dlhé, fakt prepáč, keď nechceš, nemusíš to čítať. o.o"

4 Dollie :) Dollie :) | Web | 26. january 2012 at 22:36 | React

ten citát je fakt pravdivý a s tými citmi zažívam teraz niečo rovnaké.. tiež by som si priala rozkázať im,keby to bolo možné už som teraz strašne šťastná :( písala som o tom na blogu,ak ťa to zaujíma tak si prečítaj :) aspoň uvidíš,že v tom niesi sama :)

5 Očkofil* Očkofil* | Web | 28. january 2012 at 12:03 | React

Mne cekom pomohlo keď som bola v spoločnosti ostatných - aj keď väčšinou mám radšej keď som sama - neviem čím to je. Včera som mala fakt hnusný deň .. ide o to že ja vo vzťahu vidím problémy a on nie. Ale nechcem mu to hovoriť, iba by sme sa hádali a to vážne nechcem. Včera som plakala cestou domov, potom doma, keď som sa cez skajp vykecávala kamoške. Dnes ráno sestre. Momentálne mi úplne vyhovuje že mám vybitý mobil - ani si ho nezapnem (on sa chce totiž hrať nejaké poondiate wowko. a že nemám tak skoro chodiť. plus ešte krámy do toho. úžsná kombinácia. ale už som asi docela odveci.) Skús si plánovať čo budeš robiť tak aby si nebola sama - ak chceš, tak mne pomohlo aj že som úplne zmenila štýl hudby :D Z dance som šla na rock, potom prišiel metal a teraz som zase na dance. To asi znamená že keď počúvam dance, tak som happy. Hej, asi to znie že som málinko retardovaná. To asi iba psychicky (na blogoch som schopná písať až sa nedopíšem, ale keby som mala tolko rozprávať.. ani za nič na svete o.o") Som rada že ti to aspoň trocha pomohlo, a vážne ďakujem za pochvalu blogu, to som už dobre dlho nepočula :D Ty máš tiež krásny blog, naozaj nádherný design. ;) Inak ešte maličkosť - dostalo ma z toho hlavne keď som sa o tom celom vykecala. Keď sa aj ty niekomu vykecávaš, vo všetkom veríš a podobne, tak sa vykecaj. Ak si to už urobila tak sa vykecaj ešte raz o.o Alebo vždy keď ti bude troška horšie, tak sa nad tým iba zamysli a keď pôjde zopár sĺz, tak už ich bude len menej a menej. Verím že sa z toho raz dostaneš, rozchody sú docela hnusné, ale majú svoje hranice. Hlavne sa bav a mysli na niečo pozitívne. (Nechápem ako dokážem iných tolko povzbudzovať keď sama viem že vnútri nemám niečo celkom v poriadku. Achjo, som magor :D)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.